|
ÚPRAVA
VODNÉHO TOKU
Situácia
pozdĺž toku pred úpravou
Situácia pozdĺž toku pred úpravou V roku 1901 bolo vodohospodármi XV. Obvodu maďarského Kráľovského úradu pre poľnohospodárstvo v Bratislave vypracované dielo, ktoré smerovalo k úprave toku rieky Nitra. Technický a priemyselný rozvoj na prelome 20. Storočia žiadal svoje aj na poli vodného hospodárstva, ktoré už v tom čase dávalo o sebe veľa tušiť. V spomínanom čase neexistovala výkonná mechanizácia pre zemné práce, povodne však boli, a tak voda na strane jednej pomáhala k žitiu pltníkov, mlynárov, hámrov (kováčske dielne), cukrovarníkov a pod., ale na strane druhej ničila všetko a hocikedy, majetky i životy. Po prechode povodní čiastočne prispela poľnohospodárom pri zlepšení a to prínosom nánosov a organických naplavenín bezprostredne v okolí tokov. Pôda nitrianskej doliny patrí medzi najúrodnejšie na Slovensku a kvôli povodniam nemohla byť využívaná dva až tri krát do roka. Najhoršie pomery boli pod Novými Zámkami, kde veľké rozlohy pozemkov boli barinami a nemohli byť hospodársky využívané. Už v druhej polovici XIX. Sotročia boli prevedené úpravy a ohradzovanie rieky od jej ústia až po Nové Zámky. Ich efekt ale nebol dostačujúci. Neskôr bola veľkým podnetom popolčeková havária v roku 1965, kedy sa veľké množstvo popolčeka obsahujúceho arzén dostalo do celého toku. Z hľadiska ochrany si situácia žiadala odstránenie popolčeka z celého úseku. Toto však narazilo na technické ťažkosti, pretože z neupravených úsekov, z úsekov bohato zarastených vegetačnými porastami, ako i zo samotného koryta kvôli neprístupnosti, nebolo možné odstránenie popolčekov previesť. Na hornom úseku väčšie množstvo vodnej masy pri veľkom spáde spôsobí kratšie trvajúcu povodňovú vlnu, zatiaľ na dolnom úseku so zmenšeným spádom zapríčiní sploštenie povodňovej vlny, čo sa prejaví spomaleným odtokom vodnej masy, spôsobiac tak dlhšie trvajúcu povodeň. Toto bolo v minulosti normálne a bolo by aj dnes nebyť rozsiahlych úprav koryta. Snaha vodohospodárskych odborníkov sa vyplnila až v pädesiatych rokoch, kedy sa úpravy na rieke Nitre intenzívne rozbehli a skončili pred koncom 20. Storočia. (Grosman, 1938)
Keďže úprava celého toku bola na začiatku 20. Storočia veľmi náročná (hlavne finančne) ustúpilo sa od nej. Až od roku 1928 začal záujem dedín ležiacich nad Nitrou a Novými Zámkami stúpať a opäť sa oživili práce na uskutočnenie najnutnejšieho úseku rieky Nitry v obvode mesta Nitra. Samotná úprava bola v tom období najväčšou svojho druhu na Slovensku. Mesto malo na úprave eminentný záujem. Rozložené na skalnatom vŕšku, vybiehajúcom do údolia Nitry, bolo z troch stán obklopené neupravenou riekou. Pre každoročné záplavy, ktoré siahali až do ulíc, sa mesto nemohlo ďalej rozširovať. Nebolo možné pomýšľať ani na kanalizáciu ako aj na využitie pozemkov, ktoré boli často zaplavované. V rokoch 1924-25 bol vypracovaný detailný projekt a po finančnom zaistení sa s úpravami začalo v roku 1928. (Grosman, 1938)
Tento projekt riešil úpravu urieky v dĺžke 11 km od obce Veľké Janíkovce cez Dolné a Horné Krškany, Nitru až po obec Molnoš, kde mala vodu do nového koryta sústrediť koncentračná hrádza. Z technických a finančných dôvodov sa práce rozdelili na jednotlivé úseky. Aby sa od záplav čo najskôr ochránila aspoň jedna strana mesta a aby sa mohlo vybudovať letisko, začalo sa v roku 1928 s realizovaním 1. úseku úpravy na južnej strane mesta v dĺžke 1,4 km. Po dokončení , v roku 1930, sa do roku 1933 postupovalu s úpravou 2. úseku po obec Horné Krškany v dĺžke 2,3 km. Ešte v tomto roku sa začalo s prevádzaním dolného uzáveru úpravy až po obec Veľké Janíkovce. V tomto 3. Úseku, ktorý má dĺžku 2 km, bol vybudovaný pri Dolných Krškanoch valcový jaz. Už v roku 1936 sa pokračovalo v úpravných prácach okolo mesta v 4. Úseku, ktorý meria 900 m a siaha až po Sihoť. Ukončený bol v roku 1938. V rámci tohoto úseku sa doplnil aj 1. Úsek a to zvýšením brehov a odláždením svahov. Do roku 1938 sa teda podarilo vykonať úpravy toku v okolí mesta Nitra v celkovej dĺžke 6,6 km.
Podľa daného projektu bola úprava dimenzovaná na prietok 250 m3/s a pri využití brehovej bezpečnosti mal priečny profil koryta previesť až 300 m3/s. to všetko ale s predpokladom vybudovania regulačných nádrží nad mestom. Ukázalo sa, že na toku nad mestom Nitra nie sú vhodné podmienky na zachytávacie nádrže, a tak sa projekt upravil na maximálny prietok 420 m3/s. (Grosman, 1938) Charakteristika rieky Nitry v meste Nitra Koryto má prietok zhruba 17,64 metra kubického za sekundu. Jeho hĺbka v meste kolíše od 50 do 300 cm. Rieka vteká do mesta pri mestskej časti Mlynárce zo severovýchodu a tiahlim ľavotočivým oblúkom smeruje popod nitriansky hrad. Tento úsek býval v minulosti hojne využívaný rybármi. Bolo to v časoch pred mnohými ekologickými haváriami, ktoré tok rieky poznačili. Pod nitrianskym hradom je vybudovaná hydrocentrála (foto č.2), ktorá jednak reguluje prietok a na strane druhej vyrába elektrinu. V tejto časti nazývanej Sihoť je aj niekoľko mŕtvych ramien, ktoré sú súčasťou mestského parku. Tok ďalej ostro zatáča okolo hradu a preteká mestom na juh okolo vŕšku Kalvária až do častí Horné a Dolné Krškany odkiaľ smeruje na mesto Nové Zámky. Celý tok pretekajúci mestom bol kompletne upravený v roku 1938. Od vtedy bolo na toku prevedených niekoľko menších úprav, ktoré mali hlavne rekonštrukčný charakter. V meste sa do rieky vlievajú dva malé prítoky, ktoré majú z poľnohospodárskeho hľadiska význam pri zavlažovaní polí, cez ktoré pretekajú. Pár metrov pod hydrocentrálou sa do Nitry vlieva Dobrotka, ktorá popri Nitre tečie už od obce Výčapy - Opatovce. Pod kalvarijným vŕškom rieka priberá tok Selenec. Podobne ako Dobrotka, tak aj Selenec sa do Nitry vlievajú z upravených poliami pretekajúcich kanálov. Cez rieku prechádza niekoľko mostov a to štyri pre motorové vozidlá (dva v centre mesta a dva v pravotočivom oblúku v useku nad hydrocentrálov) a dve lávky pre chodcov. |
||||||||
AB
design
|