RASTLINSTVO A ŽIVOČÍŠTVO

Fauna v rieke Nitra
Ornitofauna
Flóra
Analýza vzoriek rýb z rieky Nitry

V posledných desaťročiach dochádza k zmenám v spoločenstvách rýb v rieke Nitra z kvantitatívneho, ako aj kvalitatívneho hľadiska. K týmto zmenám vedie stále výraznejší vplyv niektorých devastačných faktorov.
Podstata tejto skutočnosti spočíva v tom, že dochádza k zmenám substrátu (enormné zvýšenie vrstvy rôznych usadenín a prakticky absencia väčších sezónnych prietokov, ktoré by dno prečistili), čím sa zlikvidovali podmienky na prirodzenú reprodukciu niektorých skupín rýb. Najcitlivejšie bola postihnutá skupina druhov rýb kladúcich ikry na tvrdé dnom ako sú jalec hlavatý, podustva, mrena. Zástupcovia tejto ekologickej skupiny v súčasnosti prakticky vymizli a ich výskyt je sporadický. Za súčasnej situácie nachádzajú v toku podmienky pre prirodzenú reprodukciu prakticky len zástupcovia skupín rýb kladúcich ikry medzi vodné rastlinstvo (kapor, lieň, šťuka a i.) a indiferentných (pleskáč vysoký, ostriež, zubáč, plotica apod.).
Zredukovanie druhového sortimentu obsádky je možné kvalifikovať ako zníženie rybochovných parametrov toku, hlavne z dôvodu menej efektívneho využitia komplexu potravinového reťazca (zvlášť negatívny dopad na rybochovnú hodnotu má absencia bylinožravého druhu - podusty, ktorá v normalizovaných podmienkach reprezentuje v našich tokoch až 30 % z ichtyofauny).
V súčasnosti sa sformovala v rieke obsádka, v ktorej prevažnú časť tvoria hospodársky preferované druhy rýb (kapor, šťuka, sumec, amur, zubáč). Zhoršené organoleptické vlastnosti rýb spôsobujú hlavne petrochemické látky. Znehodnotenie je veľmi zjavné predovšetkým v chuťových a vôňových vlastnostiach (ktoré sa zvýrazňujú hlavne tepelnou úpravou), čím sú prakticky ryby nekomzumovateľné.
Závažnejšia sa však stáva otázka obsahu ťažkých kovov v tele rýb, pretože tieto látky sa pri bežnej kuchynskej úprave nedajú zistiť. Z veľkého množstva odpadových vôd, ktoré sa dostávajú do vlastného recipientu, sa kovy v procese kolobehu látok ukladajú v tele rýb a pri prípadnej konzumácií sa kumulujú v ľudskom tele (Gajdoš, 1990).

Fauna v rieke Nitra

• Šťuka obyčajná (Esox Lucius)
• Scardinius erythrephtalmus
• Pleskáč vysoký (Abramis brama)
• Kapor (Cyprinus carpio)
• Ostriež (Perca fluviatilis)
• Leuciuscus ceph
• Sumec obyčajný (Silurus glanis)
• Slnečnica Pestrá (Lepomis gibbosus)
• Pstruh potočný (Salmo trutta)
• Miagurnus fosil
• Plž severný (Cobitis taenia)
• Barbatula barba
• Zubáč (Stizistedion lacioperca)
• Hrebenačka obyčejná (Gymnocephalus acetiny)
• Ropucha obyčajná (Bufo bufo)
• Kunec žltobruchý (Bombina variegata)
• Skokan hnedý (Rana temporaria)
• Karas obyčajný (Carasius carasius)
• Pleskáč tuponosý (Abramis sapa)
• Chondrostoma n.
• Potkan vodný (Epimys norvegicus)
• Krysa vodná (Epimis raptus)
• Skokan rapotavý (Rana ridibunda)

Ornitofauna

• Bažant obyčajný (Phasianus colchicus)
• Jarabica poľná (Perdix perdix)
• Prepelica poľná (Coturnix coturnix)
• Sokol myšiar (Falco tinunculus)
• Myšiak hôrny (Buteo buteo)
• Myšiarka ušatá (Asio otus)
• Streptopelia turtur
• Spretptopelia decaceto
• Bocian biely (Ciconia alba)
• Volavka popelavá (Ardea cinerea)
• Kačica divá (Anas platyrhynchos)

Flóra:

• Vrba (Salix)
• Vŕba košikárska (Salix viminalis)
• Jelša lepkavá (Alnus glutinosa)
• Jaseň štíhly (Fraxinus excelsior)
• Čremcha strapcovitá (Padus racemosa)
• Vŕba rakyta (Salix caprea)
• Lieska obyčajná (Corylus avellana)
• Baza čierna (Sambucus nigra)
• Ostružina ožina (Rubus caesius)
• Topoľ (Populus)
• Arcadea cinerea
  

Analýza vzoriek rýb z rieky Nitry

V priebehu leta (08.07.2000) uskutočnila Katedra hydinárstva a malých hospodárskych zvierat Agronomickej fakulty Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre odlov vzorky rýb, u ktorých analyzovali obsah ortuti ako aj polychlórovaných bifenylov vo svalovine rýb. Na odlov sa použil elektrický agregát umiestnený na člne. K analýze na ťažké kovy sa snažili získať ryby živiace sa rôznou potravou. Aby boli dosiahnuté čo najlepšie výsledky, snažili sa z jedného druhu ryby získať dostatočný počet vzoriek podľa vekových skupín.
Celkovo sa odlovili štyri druhy rýb, z toho dva nedravé (pleskáč vysoký,kapor pontokaspický) a dva dravé (zubáč veľkoústy, sumec západný). Ich charakteristika je uvedená v tabuľke č.1.

Celkove analyzovali 18 vzoriek rýb v El, spol. s. r. o., ekologické a veterinárne laboratóriá Spišská nová ves. Získané hodnoty porovnávali s najvyššie prípustnými množstvami ortuti v svalovine nedravých a dravých sladkovodných rýb uvedných v Prílohe č. 2 k tretej hlave druhej časti Potravinárskeho kódexu SR, v ktorom pre nedravé druhy je uvedená hodnota 0,1 mg/kg a dravé ryby 0,5 mg/kg vo svalovine. Súčasne sa analyzovala svalovina na obsah polychlórovaných bifenylov.

V prípade ortuti sa sledovala ortuť celková ako aj organicky viazaná, ktorá je silne toxická a vo svalovine analyzovaných rýb jej podiel predstavuje od 41,07% u kapra pontokaspického až po 58,7% u pleskáča vysokého.

Vo všetkých vyšetrených vzorkách je charakteristický zvýšený obsah celkovej ortuti v pečeni a obličkách a nízky vo svalovine. Pri dlhotrvajúcom znečistení sa objavuje zvýšený obsah ortuti aj vo svalovine rýb. Z výsledkov je zrejmé, že sa jedná o dlhodobú záležitosť, nakoľko i keď sa nesledovali vzorky v parenchymatóznych pletivách, ale len vo svalovine, priemerné hodnoty prekračujú platný hygienický limit v rozpätí 5 (zubáč veľkoústy) až 23 násobne (pleskáč vysoký).

Najvyššie hodnoty celkovej ortuti sa zistili u 8-ročného sumca západného (6,55 mg/kg). U ostatných druhov kolísali hodnoty podľa veku v nasledovných množstvách (uvedné v mg/kg čerstvej hmoty): pleskáč vysoký 1,63 - 3,06; kapor pontokaspický 1,17 - 2,39; zubáč veľkoústy 2,63 - 3,21; sumec západný 3,78 - 6,55.

Nakoľko ryby z rieky tvoria významnú zložku potravy hlavne športových rybárov, hrozí tu riziko ich kontaminácie a celkové ohrozenie zdravia. Preto sa na základe výsledkov i záverov, vyplývajúcich z nadlimitných obsahov ortuti vo svalovine rýb, sa tieto ryby neodporúča konzumovať. (Stráňai, 2001)

HORE