|
Charakteristika
povodia rieky Nitry Povodie rieky Nitry sa rozprestiera medzi dvomi povodiami Slovenských Západných Karpát a to povodím Váhu zo severu a západu a povodím Hrona z východu. Rieka Nitra pramení v južnej časti pohoria Malá Fatra. Prievidzkou a Hornonitrianskou kotlinou preteká pomedzi pohoria Žiar, Vtáčnik a Tribeč z ľavej strany toku a Strážovské vrchy, Malú Maguru a Nitrické vrchy zo strany pravej. Tok prechádza do Podunajskej pahorkatiny, kde medzi pohoriami Tribeč a Považský Inovec formuje samostatný geomorfologický oddiel - Nitriansku nivu. Po pechode Podunajskej pahorkatiny sa v oblasti Podunajskej roviny severne od Komárna vlieva do riaky Váh. (Mazúr, Lukniš, 1980)
Priemerná výška územia povodia je 326 m.n.m. Najvyššie miesto povodia, vrchol Vtáčnika, má výšku 1346 m.n.m. Najväčší výškový rozdiel územia je 1238 m. Územie povodia je v jehohornej a strednej horskej časti veľmi členité, v strednej pahorkatinnej málo členité a v dolnej nížinnej časti zväčša takmer rovinné. Pohoria, vrchy a doliny i chrbáty pahorkatín rozčleňujú povodie na menšie orografické i hydrografické celky. Charakteristika povodia rieky Nitry Celková plocha povodia Nitry je 4501 km2, čo predstavuje 28,3% z celkovej plochy povodia Váhu. Čiastkové povodie Nitry sa člení na 4 základné povodia:
Základné povodia sa ďalej členia na povodia prítokov Nitry a ich medzipovodia a tie oboje sa napokon členia na veľké množstvo drobných povodí. Z prítokov Nitry sú najvýznamnejšie: Handlovka 176 km2, Nitrica 319 km2, Bebrava 631 km2, Radošinka 385 km2, Dlhý kanál 428 km2. Kostru riečnej siete tvorí rieka Nitra a jej hlavné prítoky: Handlovka, Nitrica, Bebrava, Radošinka, Žitava, Dlhý kanál. Celková dĺžka siete tokov v povodí je 3655 km, jej hustota je 0,81 km/km2. Povodie je asymetrické s prevahou pravostranných prítokov. Dĺžka hlavného toku rieky Nitra je 168,4 km, priemerná šírka povodia je 26,7 km a jeho hydrologická charakteristika 0,16, čo svedčí o pretiahnutom tvare. Celkový spád rieky Nitry je 673 m, jej pozdĺžny sklon 4,0 ‰. Dlhodobý priemerný ročný prietok z povodia je Qa=22,51 m3/s, jemu zodpovedajúci ročný odtok Sa=710,3 mil. m3. Najv]439 prietok je Q100=385 m3/s. Lesné pomery povodia sú rozdielne v jeho horskej a nížinnej časti. V povodí Hornej Nitry je približné priemerné zalesnenie 47%, v povodí Strednej nitry 28%, v povodí Žitavy 22% a v povodí Dolnej Nitry len 2,4%. Z týchto údajov je zrejmé, že zatiaľ čo Horná Nitra je prevažne lesným územím, Dolná Nitra je takmer úplne poľnohospodárskym územím s minimálnou lesnatosťou. Celková rozloha lesov v povodí je 1430 km2, z čoho je v povodí Hornej Nitry 892 km2. Sieť vodných tokov má pomerne veľkú hustotu v horskej časti povodia a podstatne nižšiu v jeho nižšej časti. Od prameňov k ústiam tokov a od hornej časti povodia k dolnej postupne klesajú i zrážky. V porovnaní s vlastným povodím Váhu je dlhodobá pomerná vodnosť povodia Nitry takmer o polovicu nižšia a jeho celková vodnosť tvorí len 11,5% z celkovej vodnosti povodia Váhu. Podmienky pre umelé povrchové vodné zdroje (vodné nádrže) sú v povodí rieky Nitry pomerne obmedzené. Vhodné prírodné podmienky pre ne sú iba v horských častiach povodia na hlavných prítokoch Nitry, hlavne na Nitrici a Žitave. V povodí vlastnej Nitry a Handlovky sú prekážkou ich budovania nevhodné geologické pomery, komunikácie, zástavba i chránené prírodné územie v údolí toku. V povodiach Bebravy, Radošinky a Dlhého kanála je prekážkou najmä záber intenzívne využívanej poľnohospodárskej pôdy. Dlhodobý priemerný ročný úhrn zrážok na území povodia sa pohybuje v rozmedzí 1200 až 1500 mm. Dlhodobé priemerné ročné zrážky na území celého povodia sú 733 mm. Hrúbka snehovej pokrývky v povodí sa pohybuje v rozmedzí 80 až 160 mm, jej trvanie je 40 až 120 dní. Geomorfologická charakteristika a geologické pomery Na geologickej stavbe povodia rieky Nitry sa podieľajú všetky stratigraficko-litologické jednotky Západných Karpát. Najstaršie horniny v povodí predstavujú predprvohorné hĺbinné a žilné magmatity - biotické granodiority, kremene, diority, biotické granity ale aj ruly, svory, fylity, ktoré budujú jadrové pohoria Tríbeča a Považského Inovca, pohoria Žiar a Strážovské vrchy. Druhohornú obalovú sériu tvoria spodnotriasové arkózy, kremence a pestré bridlice. Plošne rozsiahlejšie sú zastúpené strednotiasové vápence a dolomity. Plošne menšie zastúpenie majú jurské vápence, tmavé bridlice, pieskovce a slieňovce. Krieda je zastúpená hlavne vápencami a slieňovcami, ktoré sú najrozsiahlejšie v oblasti Strážovských vrchov a v pohorí Žiar. Treťohorné sedimentálne horniny tvoria výplň Hornonitrianskej kotliny a Podunajskej pahorkatiny. Severné výbežky Podunajskej pahorkatiny (severovýchodne od Bánoviec) a oblasť Hornonitrianskej kotliny je tvorená paleocénno-eocénnymi zlepencami, pieskovcami a ílovcami. Podstatnú časť Hornonitrianskej, ale aj Podunajskej pahorkatiny tvoria hlavne mladoneogénne sedimenty, hlavne jazerné a slabobrakické íly, piesky, štrky a jazerné sedimenty v podobe pieskov a ílov. Neovulkanity predstavuje v povodí rieky Nitry pohorie Vtáčnik, ktoré je budované hlavne andezitmi a ich pyroklastikami. Najmladšie geologické obdobie zastupujú v území spraše a sprašové hliny, ktoré vytvárajú súvislé pokrovy v oblasti Hornonitrianskej kotliny, Podunajskej pahorkatiny v podobe spraší a sprašových hlín. Svahy a úpätia pohorí prekrývajú deluviálne sedimenty a pozdĺž rieky Nitry aj prítokov. Sú to hlavne nivné sedimenty s ílovito-hlinitými a štrkovitými fáciami (Mazúr, Lukniš, 1980). Intenzívna erózia prevláda na horských územiach povodia s úhrnnou rozlohou 1280 km2 (28,4%). Veterná erózia sa prejavuje v dolnej a strednej časti povodia na úhrnnej rozlohe oklo 1320 km2 (29,3%). Zosuvy pôdy sa vyskytujú v hornej časti povodia, na územiach s rozlohou 120 km2 (2,7%). Úhrnná rozloha krasových území je 270 km2 (6,0%). Priepustnosť hornín je v jednotlivých častiach riešeného povodia rozdielna v závislosti od druhu a porušenia hornín. V priemere je najväčšia v povodí Dolnej Nitry, oveľa menšia je v povodiach Hornej a Strednej Nitry a najmenšia v povodí Žitavy. Nachádza sa tu veľké množstvo vodných zdrojov. V horskej časti povodia sú to pramane a v nížinnej časti studne a vrty. Rozdelenie vodného toku na jednotlivé úseky Rieka Nitra pramení
v pohorí Malá Fatra, pod Fačkovským sedlom južným smerom od vrchu Reváň
(1204 m.n.m.) a ústi pri Komárne do rieky Váh. Celková dĺžka toku je 196,7
km. Pri meste Nitra tok ostrým oblúkom obchádza hradný vrch, ktorý zasahuje v priečnom smere do údolia, odkiaľ potom jeho tok mieri údolím pravou stranou po Dolné Krškany, kde Dvorčanské hradidlo tok rozdeľuje na dve časti. Menšia časť toku pokračuje v pôvodnom, bahnom zanesenom toku rieky Nitry, ktorý sa tu nazýva Mlynský náhon, zatiaľ čo druhá časť toku pokračuje cez povodňami exponovaný úsek pod menom Cetínka. Tiahne ľavou stranou údolia až po obec Nitriansky Hrádok. Tu oba toky opäť zjednotene smerujú spolu k mestu Nové Zámky. Tento úsek toku, ktorý sa rozprestiera na území medzi mestami Nitra a Novými Zámkami je označovaný ako úsek Strednej Nitry. Od Dvorčanského prehradenia po Nitriansky hrádok z pomedzi dvoch ramien rieky Nitry je pod menom časť Cetínky, ktorá odvádza povodňové vlny, druhé bahnom zanesený starý tok je známy pod menom tiež ako priemyselný kanál rieky Nitry alebo Stará Nitra. Tento úsek má dľžku približne 66 km. Konečný úsek toku je medzi Novými Zámkami a Komárnom, respektívne po tok rieky Váh. Úsek je nazývaný ako Dolná Nitra. V tomto približne 26 km dlhom úseku svoje vody z vedľajšieho údolia pridáva i rieka Žitava. Tento tok je ale regulovaný a tečie v ňom iba žiadané, regulované množstvo vody potrebné na závlahy. V skutočnosti sa rieka Nitra vlieva do Váhu asi 16 km západne od Nových Zámkov, kde bol v sedemdesiatych rokoch vybudovaný umelý kanál. Takéto premostenie existuje aj pred Novými Zámkami kde sa podstatné množstvo rieky Žitava odkláňa do Nitry. (Slávik, 2002) |
||||||||||||||||||||||||||
AB
design
|